Dojčatá majú kapacitu odpovedať na 1 000 000 000 až 10 000 000 000 antigénnych podnetov, čo pri prepočte znamená, že každé dojča má kapacitu odpovedať asi na 10 000 vakcín v rovnakom čase (počítali sme so 100 antigénmi v každej vakcíne). Samozrejme, že v súčasnosti nové moderné vakcíny obsahujú oveľa menej ako 100 antigénov (v minulosti vakcína proti variole – 200 antigénov, celobunková pertussis – 3 000 antigénov, v súčasnosti hexavakcína spolu s pneumo má len 35 antigénov, MMR – 24 antigénov).
Uvedené údaje ukazujú, že ak podávame dojčaťu naraz 11 vakcín, tak potom sa „vyčerpá“ asi 0,1 % imunitného systému. Avšak, nakoľko sa naivné T a B bunky neustále dopĺňajú, vakcína vlastne nikdy nemôže „vyčerpať“ tento zlomok imunitného systému.
Novorodenci získavajú schopnosť odpovedať na cudzie antigény ešte pred pôrodom, B a T bunky sú prítomné od 14.gestačného týždňa.
Hoci fetálny imunitný systém má veľký potenciál odpovedať na množstvo cudzích antigénov, v maternici je prítomných len veľmi málo antigénov, a preto sú bunky imunitného systému pri pôrode primárne naivné. Od okamihu pôrodu dochádza k rozvoju aktívnej humorálnej icelulárnej imunity, pretože pri pôrode sa deti dostávajú z relatívne sterilného prostredia maternice do sveta plného baktérií a iných mikroorganizmov (pri prechode krčkom maternice, pôrodným kanálom, následná expozícia mikroorganizmami z okolitého prostredia). Dojčatá veľmi dobre odpovedajú na antigény, ktoré pre rozvoj imunitnej odpovede vyžadujú pomoc T-buniek.
Avšak, u detí približne do veku 2 rokov je B-bunková odpoveď na polysacharidy významne nižšia ako u dospelých. Z tohto dôvodu sú dojčatá značne citlivé na baktérie obalené polysacharidom (napr. pneumokoky, meningokoky, hemofily apod.), nedokážu si proti nim vytvárať protilátky a ochorenie sa obyčajne končí s komplikáciami alebo úmrtím. Z uvedeného dôvodu boli pre deti do 2 rokov vyvinuté konjugované vakcíny.
Zdroj: https://www.facebook.com/bezpecne.ockovanie
